Cesta a prvých pár dní

Z domu do Viedne

Vlakom do Bratislavy to bola pohodička v lôžkovom vozni. Rýchlik z Humenného ide do Prahy cez Čadcu, v Košiciach mu pridávajú za lokomotívu lôžkový vozeň, ktorý potom v Žiline prepájajú na rýchlik, ktorý začína v Žiline a ide do Bratislavy. Takže stačilo v Košiciach zaľahnúť, v Žiline to prestalo na par hodín triasť a v Bratislave som bol okolo pol deviatej.

Tam som sa potom presunul na autobusovú stanicu (Mlynské nivy 31). Vopred (cez net) som si kúpil lístok spoločnosti Slovak lines na letisko Viedeň. Nástupište pre tento autobus je viditeľne označené viacerými veľkými značkami.

Autobus bol pomerne pohodlný a hlavne klimatizovaný. Škoda, že mu tam celý čas niečo pískalo :/ . Vodič aj ohlasoval názvy zastávok. Na letisku opäť zrozumiteľné značenie, takže nebol problém nájsť check-in a potom odletovú bránu. V príručnej batožine môže byť notebook, ale pri kontrole som ho musel vybrať. V Istanbule, pri prestupe, s tým žiadny problém nebol, nič som vyťahovať nemusel 😀 .

Príchod do Denizli

Z letiska je to do centra Denizli ešte taký kúsok. Pred letiskom stáli dva autobusy, ku ktorým sa nahrnuli asi všetci ktorí prišli lietadlom. Hovorím jednému z tých čo nakladali kufre, že potrebujem ísť do “city center”. On tak nie veľmi presvedčivo, že dobre, tu poď do toho autobusa lebo tam sa ti nezmestí kufor už. Keď sme sa rozbehli prišiel ku mne druhý, taký podobný, že či som ten čo chcel ísť do centra. Že či viem kde to je. Ja samozrejme, že nie 😀 . Tak, že ma zoberú na poslednú zastávku a tak budem vedieť, že mám vystúpiť. No hovorím mu, že na mňa čakajú chalani na zastávke. Tak sa ponúkol, že mu mám dať číslo, že im zavolá. Dal som mu svoj mobil, nech volá z môjho, ale nejako sa nepočuli, tak zavolal zo svojho, dohodli zastávky a všetko bolo ok. V autobuse boli dva televízory, tak sa pozerala nejaká telenovela.

Na konečnej zastávke som stretol chalanov, spolubývajúcich, nasadli sme na menší autobus, niečo ako MHD (ktorá nemá zastávky a zastavuje na kývnutie rukou) a došli do ubytovne.

Väčšina erazmákov je spolu na jednej ubytovni tu kúsok, ale majú to drahšie a podľa slov spolubývajúceho, nie sú na najlákavejšej ulici. Zvyšok je roztrúsený podobne ako ja. Toto tu je v podstate komplex budov, kde bývajú prevažne študenti.

Pohľad z okna 1

Pohľad z okna 2

Tu byvam

Naše dvere

 

Prvý oficiálny deň

Keďže som prišiel v noci a ešte som bol aj unavený z cesty, veľa som si na okolí nevšímal. Hneď z rána poriadne slnko. Vybehli sme do obchodu, dali raňajky a išli sme pozrieť školu.

Školský kempus je taký väčšejšejší. Kebyže tam majú ešte aj intráky, tak by som povedal, že je to mestečko. Všetky fakulty (tuším ich je 14, lebo pár pridali pred nedávnom) majú pri sebe spolu s univerzitnou nemocnicou a jazierkom 😀 .

Školský kempus

 

Cestou na fakultu

Jeľeň v kempuse

Veď nakoniec, video asi bude lepšie 😀 . Nenašiel som to, ktoré púšťali na tohtoročnom otvorení nového akademického roka, tak aspoň staršie:

Vybavovačky

Tak ako aj ostatní erazmázmáci, mám trochu problém s predmetmi, lebo niektoré neotvorili. Ale všetko sa rieši. Z troch predmetov, ktoré som si vybral pred odchodom, dva neotvorili. Jeden nový som už vybavil, takže mám dva, čo aj stačí, ale skúsim ešte doriešiť jeden. Katedra informatiky je podobne ako u nás na najvyššom poschodí fakulty 😀 , na štvrtom. Ja som pod katedrou matematiky, ktorá je na fakulte vzdelávania.

Otvorenie roka

Náhodou sme boli v škole, keď prebiehalo otvorenie nového akademického roka. Súčasťou bolo aj prezentovanie niektorých katedier. Samozrejme ma najviac zaujal robot.

Robot

Srandy s robotom

Nejaká budova

Nejaká budova

Otvorenie roka

Otvorenie roka

Plná aula

O pár hodín máme stretnutie so všetkými erazmákmi, kde by nám mali dať aj info o študentských preukazoch a tak..
Ľudia sú tu nápomocný, akurát, že bežné obyvateľstvo nevie veľmi anglicky (v podstate ako u nás). Už som si zvykol na teplo. Občas tu prší z ničoho nič (a to doslova, bez mrakov). Ceny v obchodoch sú podobné ako u nás. Niektoré veci sú drahšie, niektoré lacnejšie. Na dnes toľko.. pokračovanie nabudúce.